Život Prešova
online
online
Pred 180 rokmi sa narodil gróf Konkoly, založil hvezdáreň v Hurbanove
20.01.2022 Komárno
Bratislava
20. januára (TASR) – Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo je zároveň
meteorologickou stanicou s najdlhšou sériou meraní na území Slovenska –
počasie sa tu sleduje od roku 1871. Zakladateľom hvezdárne,
geomagnetického i meteorologického observatória v Hurbanove bol gróf
Mikuláš Konkoly-Thege. Maďarský astronóm, meteorológ a fyzik patril na
prelome 19. a 20. storočia medzi popredné vedecké svetové osobnosti.
Vo štvrtok 20. januára uplynie 180 rokov od jeho narodenia.
Mikuláš Konkoly-Thége (alebo tiež Mikuláš Thege Konkoly) sa narodil 20. januára 1842. Detstvo prežil v dnešnom Hurbanove (vtedy Stará Ďala, resp. Ó-Gyalla).
Záujem o prírodné vedy ho priviedol na univerzitu v Budapešti, kde študoval fyziku. Jeho učiteľmi boli okrem iného uhorský fyzik slovenského pôvodu Štefan Jedlík, a tiež astronóm Johann Franz Encke. V Berlíne sa Konkoly-Thége venoval štúdiu práva. Po ukončení školy absolvoval dvojročnú cestu po Európe, aby sa oboznámil s prácou a s prístrojovým vybavením najznámejších observatórií.
Hvezdáreň založil v roku 1871 na vlastnom pozemku. Vďaka prístrojovému vybaveniu, ale aj intenzívnej vedeckej činnosti sa observatórium zaradilo čoskoro medzi najvýznamnejšie vedecké inštitúcie v Európe.
Pri vlastných vedeckých pozorovaniach venoval Konkoly-Thége pozornosť spočiatku výskumu slnečných škvŕn, jasných komét a ich spektier, slnečných protuberancií, meteorov. Neskôr sa venoval astrofyzikálnemu výskumu, významné bolo jeho pozorovanie Halleyho kométy.
"Dokladom jeho mimoriadnej vedeckej činnosti je pre nás aj zoznam publikácií, ktorý bol priložený k návrhu Dr. Konkolyho za člena Uhorskej akadémie vied. Za 7-ročné obdobie nabité poznaním publikoval vyše 40 pôvodných vedeckých a odborných prác, prevažne na základe vlastných pozorovaní," uvádza o vedcovi webstránka hurbanovskej hvezdárne.
Meteorologická stanica, kde sa vykonávali systematické merania teploty, vlhkosti, zrážok a výparu, sa začlenila do siete Štátneho meteorologického ústavu v Budapešti a stala sa ústrednou meteorologickou stanicou v Uhorsku. Meteorologické pozorovania začal Konkoly-Thége vykonávať už v roku 1867, no záznamy sa nezachovali. Originály pozorovacích výkazov sa datujú od januára 1872 a sú umiestnené v archíve Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Od roku 1876 hvezdáreň pravidelne publikovala svoje pozorovania – najskôr v materiáloch budapeštianskej Akadémie vied, od roku 1879 už vo vlastných publikáciách. Určovala tiež presný čas pre vlastné potreby hvezdárne i potreby celého Uhorska. Dôležitým výsledkom činnosti observatória je spektrálny katalóg s 1048 hviezdami.
Za svoju vedeckú činnosť získal Mikuláš Konkoly-Thége čestný doktorát univerzity vo Philadelphii, vyznamenanie Rad Pro Litteris et Artibus, pruský, würtenberský a srbský rad, ako aj zlaté medaily za fotografovanie hviezdnej oblohy a ďalšie ocenenia. Stal sa členom Uhorskej zemepisnej a Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Londýne (The Royal Astronomical Society). V roku 1890 sa stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Istý čas bol poslancom Uhorského snemu, venoval sa aj hospodáreniu na rodinnom veľkostatku.
Gróf Konkoly-Thége sa obával, aby po jeho smrti vedecké pracovisko nezaniklo, preto 18. mája 1899 celý svoj majetok, dom, záhradu a všetko zariadenie observatórií venoval štátu pod podmienkou, že hvezdáreň zostane v Hurbanove, a kým on ako jej zakladateľ žije, bude jej neplateným riaditeľom.
Zomrel 17. februára 1916. Pochovaný je v Hurbanove, kde sa nachádza Konkolyho hrobka. Po jeho smrti hvezdáreň dočasne utlmila činnosť. V roku 1919 sa stala Štátnym astrofyzikálnym observatóriom pražskej hvezdárne. Po viedenskej arbitráži veľký ďalekohľad preniesli do Prešova a v roku 1943 sa stal hlavným prístrojom observatória na Skalnatom Plese. Astronomické pozorovania sa v Hurbanove obnovili po roku 1962.
Dnes sa hvezdáreň v Hurbanove sústreďuje na pozorovateľskú a výskumnú činnosť v odboroch slnečnej fyziky, medziplanetárnej hmoty, stelárnej astronómie, a tiež na históriu astronómie. K jej aktivitám patria aj cesty za úplným zatmením Slnka, keďže v štúdiu slnečnej koróny počas zatmení dosiahli odborníci z Hurbanova významné výsledky.
V roku 1990 vznikla Spoločnosť Mikuláša Thege Konkolyho ako občianske združenie pracovníkov observatória v Hurbanove. Bohatý textový a fotografický materiál o jeho zakladateľovi možno nájsť v Múzeu Mikuláša Thegeho Konkolyho, ktoré oficiálne vzniklo 13. apríla 2006 a je súčasťou Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Členovia združenia tiež iniciovali postavenie Konkolyho sochy, ktorú v roku 2007 odhalili na rovnomennom námestí v centre Hurbanova.
Vo štvrtok 20. januára uplynie 180 rokov od jeho narodenia.
Mikuláš Konkoly-Thége (alebo tiež Mikuláš Thege Konkoly) sa narodil 20. januára 1842. Detstvo prežil v dnešnom Hurbanove (vtedy Stará Ďala, resp. Ó-Gyalla).
Záujem o prírodné vedy ho priviedol na univerzitu v Budapešti, kde študoval fyziku. Jeho učiteľmi boli okrem iného uhorský fyzik slovenského pôvodu Štefan Jedlík, a tiež astronóm Johann Franz Encke. V Berlíne sa Konkoly-Thége venoval štúdiu práva. Po ukončení školy absolvoval dvojročnú cestu po Európe, aby sa oboznámil s prácou a s prístrojovým vybavením najznámejších observatórií.
Hvezdáreň založil v roku 1871 na vlastnom pozemku. Vďaka prístrojovému vybaveniu, ale aj intenzívnej vedeckej činnosti sa observatórium zaradilo čoskoro medzi najvýznamnejšie vedecké inštitúcie v Európe.
Pri vlastných vedeckých pozorovaniach venoval Konkoly-Thége pozornosť spočiatku výskumu slnečných škvŕn, jasných komét a ich spektier, slnečných protuberancií, meteorov. Neskôr sa venoval astrofyzikálnemu výskumu, významné bolo jeho pozorovanie Halleyho kométy.
"Dokladom jeho mimoriadnej vedeckej činnosti je pre nás aj zoznam publikácií, ktorý bol priložený k návrhu Dr. Konkolyho za člena Uhorskej akadémie vied. Za 7-ročné obdobie nabité poznaním publikoval vyše 40 pôvodných vedeckých a odborných prác, prevažne na základe vlastných pozorovaní," uvádza o vedcovi webstránka hurbanovskej hvezdárne.
Meteorologická stanica, kde sa vykonávali systematické merania teploty, vlhkosti, zrážok a výparu, sa začlenila do siete Štátneho meteorologického ústavu v Budapešti a stala sa ústrednou meteorologickou stanicou v Uhorsku. Meteorologické pozorovania začal Konkoly-Thége vykonávať už v roku 1867, no záznamy sa nezachovali. Originály pozorovacích výkazov sa datujú od januára 1872 a sú umiestnené v archíve Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Od roku 1876 hvezdáreň pravidelne publikovala svoje pozorovania – najskôr v materiáloch budapeštianskej Akadémie vied, od roku 1879 už vo vlastných publikáciách. Určovala tiež presný čas pre vlastné potreby hvezdárne i potreby celého Uhorska. Dôležitým výsledkom činnosti observatória je spektrálny katalóg s 1048 hviezdami.
Za svoju vedeckú činnosť získal Mikuláš Konkoly-Thége čestný doktorát univerzity vo Philadelphii, vyznamenanie Rad Pro Litteris et Artibus, pruský, würtenberský a srbský rad, ako aj zlaté medaily za fotografovanie hviezdnej oblohy a ďalšie ocenenia. Stal sa členom Uhorskej zemepisnej a Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Londýne (The Royal Astronomical Society). V roku 1890 sa stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Istý čas bol poslancom Uhorského snemu, venoval sa aj hospodáreniu na rodinnom veľkostatku.
Gróf Konkoly-Thége sa obával, aby po jeho smrti vedecké pracovisko nezaniklo, preto 18. mája 1899 celý svoj majetok, dom, záhradu a všetko zariadenie observatórií venoval štátu pod podmienkou, že hvezdáreň zostane v Hurbanove, a kým on ako jej zakladateľ žije, bude jej neplateným riaditeľom.
Zomrel 17. februára 1916. Pochovaný je v Hurbanove, kde sa nachádza Konkolyho hrobka. Po jeho smrti hvezdáreň dočasne utlmila činnosť. V roku 1919 sa stala Štátnym astrofyzikálnym observatóriom pražskej hvezdárne. Po viedenskej arbitráži veľký ďalekohľad preniesli do Prešova a v roku 1943 sa stal hlavným prístrojom observatória na Skalnatom Plese. Astronomické pozorovania sa v Hurbanove obnovili po roku 1962.
Dnes sa hvezdáreň v Hurbanove sústreďuje na pozorovateľskú a výskumnú činnosť v odboroch slnečnej fyziky, medziplanetárnej hmoty, stelárnej astronómie, a tiež na históriu astronómie. K jej aktivitám patria aj cesty za úplným zatmením Slnka, keďže v štúdiu slnečnej koróny počas zatmení dosiahli odborníci z Hurbanova významné výsledky.
V roku 1990 vznikla Spoločnosť Mikuláša Thege Konkolyho ako občianske združenie pracovníkov observatória v Hurbanove. Bohatý textový a fotografický materiál o jeho zakladateľovi možno nájsť v Múzeu Mikuláša Thegeho Konkolyho, ktoré oficiálne vzniklo 13. apríla 2006 a je súčasťou Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Členovia združenia tiež iniciovali postavenie Konkolyho sochy, ktorú v roku 2007 odhalili na rovnomennom námestí v centre Hurbanova.
www.ZIVOTPO.sk
